3.1 Československo-západonemecké obchodné a politické vzťahy v období 1968 – 1989

V druhej polovici 60–tych rokov sa po dlhých a nekonečných jednaniach podarilo uzavrieť zmluvu o zriadení obchodných zastúpení v Bonne a v Prahe a zmluvu o regulácii tovarového a platobného styku. Hospodárske vzťahy a dopravné československo– západonemecké vzťahy tak boli právne konsolidované. Táto situácia predznamenala nadviazanie diplomatických vzťahov na začiatku 70–tych rokov. Zahraničný obchod Československa so SRN nahradzoval až do roku 1973, resp. 1974 z časti diplomatické a politické vzťahy. Sľubne sa rozvíjajúce intenzívne hospodárske a dopravné vzťahy Československo–západonemecké boli narušené septembrovou okupáciou a nástupom politickej normalizácie.

Zmluva z roku 1973

Od začiatku 70–tych rokov bola západonemecká diplomacia veľmi úspešná. Podarilo sa jej uzavrieť niekoľko významných dohôd: zo SSSR, 12. septembra 1970, 7. decembra 1970 s Poľskom, štvorstrannú dohodu o Západnom Berlíne v roku 1971, tranzitnú dohodu s NDR, 17. decembra 1971, dopravnú dohodu 26. apríla 1972 a zmluvu o základoch vzťahov s NDR 21. decembra 1972. Pozitívne z medzinárodného hľadiska pôsobila príprava a jednanie Helsinskej konferencie.

Dňa 11. decembra 1973 bola po dlhých jednaniach podpísaná v Prahe Zmluva

o vzájomných vzťahoch medzi Československom a SRN. Po podpisoch 10. júla 1974 v Bonne a 15. júla 1974 v Prahe vstúpila zmluva 19. júla 1974 v platnosť. Zmluva vyjadrovala vôľu oboch strán nezaťažovať minulosťou svoje vzťahy oohľadom na budúcnosť mladej generácie. Mníchovskú dohodu označila za neplatnú. Súčasne nerušila právne účinky, ktoré vyplývajú voči fyzickým a právnickým osobám z obdobia medzi 30. septembrom 1938 a 9. májom 1945. Ďalej sa strany zriekli použitia sily s odvolaním na Chartu OSN, potvrdili neporušiteľnosť vzájomných hraníc a územnú celistvosť.

Pre hospodársku a dopravnú oblasť bol dôležitý V. článok zmluvy. Podľa nej obidve zmluvné strany prehlásili, že podniknú ďalšie kroky k širokému rozvoju svojich vzájomných vzťahov a sú zajedno v tom, že ich susedská spolupráca v oblasti hospodárstva, vedy, vedecko-technických stykov, kultúry, ochrany prostredia, športu, dopravy a iných stykov je v záujme obidvoch strán. Oficiálne československé hodnotenie bolo veľmi umiernené. „Napriek snahám odvádzať pozornosť nesprávnym smerom je možné povedať, že Zmluva o vzájomných vzťahoch medzi ČSSR a NSR je vyváženým dokumentom, ktorý tvorí solidnú základňu pre proces normalizácie vzťahov medzi obidvoma štátmi. Zmluva je víťazstvom rozumu a realizmu. Zmluva bola označovaná za právne najkomplikovanejšou zo všetkých tzv. východných zmlúv. Nemecko– československou zmluvou bola uzatvorená rada bilaterálnych východných zmlúv Spolkovej republiky, ktorá uvoľnila cestu pre politiku uvoľňovania v Európe. [5, s. 38]

Zmluva z roku 1973 bola hodnotená v západonemeckej politickej verejnosti rozdielne. Zatiaľčo vládny zástupcovia boli toho názoru, že politické úvahy boli pre obe strany určujúce, domnievali sa istí zástupcovia CDU/CSU, že Nemecko–československé hospodárske vzťahy mali väčšiu hodnotu ako politické.

Pražskej zmluve však ešte predchádzala Československo–západonemecká dlhodobá dohoda o tovarovom styku a kooperácii vo vedecko-technickej oblasti zo 17. decembra 1970, ktorá platila do 31. decembra 1974. Zmluva bola doplnená protokolmi z 28. júna 1971 a 8. marca 1972. Po decembri 1974 EHS nedovoľovala uzatváranie bilaterálnych obchodných zmlúv. Mohli však byť uzatvárané zmluvy o hospodárskej kooperácii a vedecko-technickej spolupráci. Dňa 19. novembra toho istého roku bola časovo neobmedzená zmluva v Bonne parafovaná a 22. januára 1975 podpísaná.

V prvej polovici 70–tych rokov dospeli obidve delegácie pri preskúmaní doterajšieho vývoja objemu vzájomného obchodu k záveru, že v tomto období bolo dosiahnuté značné rozšírenie objemu vzájomné tovarovej výmeny a je žiaduce, aby sa výmena tovarov medzi obidvoma štátmi mohla ďalej rozvíjať.

Z tohto dôvodu boli obchodné zastúpenia z roku 1967 doplnené v roku 1973 v Kolíne nad Rýnom zriadením Československého kruhu a o rok neskôr v Prahe vytvorením Sekcie SRN v Československej obchodnej komore.

Druhá polovica 70-tych rokov bola v znamení oživenia hospodárskej a technickej spolupráce, či už sa jednalo o stretnutie predstavenstva Československého kruhu a Sekcie SRN v Československej obchodnej komore, či Československej obchodnej komory (1975 a 1976) a Priemyselnej obchodnej komory v Augsburgu) (1976), alebo akcie Priemyslový týždeň v Duseldorfe (1975) a Technický týždeň v Prahe (1975). Obdobne sa zvýšila intenzita vzájomných hambursko-československých vzťahov v 70-tych rokoch.

Dňa 9. novembra 1979 vstúpila v platnosť zmluva o spolupráci medzi Československou obchodnou komorou a Ost-Auschuss der Deutschen Wirtschaft s cieľom podporovať hospodársku, priemyslovú a technickú spoluprácu. Od polovice 70-tych rokov pravidelne zasadali rôzne komisie ustanovené na základe zmluvy o kooperácii. Hospodárske vzťahy pozitívne veľmi ovplyvnila možnosť západonemeckých podnikov zakladať v Československu od 1. januára 1976 vlastné zastúpenie.

Rozvoju vzájomných hospodárskych vzťahov určite napomohlo personálne posilnenie hospodárskej služby veľvyslanectva SRN v Prahe. V máji 1980 prišlo k otvoreniu oddelenia na podporu obchodu na veľvyslanectve v Prahe. S rozvojom obchodných vzťahov na úrovni osobnej a inštitucionálnej však prišla aj stagnácia v objeme zahraničného obchodu. Dokonca v roku 1977 prišlo k poklesu, pravdepodobne spôsobeným československým úsilím o redukciu zahraničnoobchodného deficitu.

Dňa 1. júla 1980 vstúpil v platnosť nový československý zákon o hospodárskych vzťahoch voči cudzine a dňa 19. decembra 1980 bola v Prahe podpísaná a 17. novembra 1983 vstúpila v platnosť zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a majetku. Na konci 70-tych rokov prišlo k nadviazaniu československo-západonemeckých kontaktov na najvyššej úrovni. V dňoch 10. a 13. apríla 1978 sa uskutočnila po prvý krát návšteva Gustáva Husáka v SRN. Okrem Bonnu navštívil aj Hamburg.

V rámci návštevy sa 11. apríla 1978 uskutočnil Husákov rozhovor zo zástupcami nemeckého hospodárstva v čele s predsedom Ost-Ausschuss dess Bundesverbandes der

Deutschen Industrie Ottom Wolfom von Amerongenem. Von Amerongen zdôraznil záujem SRN o plynulý rast vzájomných hospodárskych vzťahov. V spoločnej československo-západonemeckej deklarácii z 11. apríla 1978 sa konštatovalo, že je nutné vytvárať predpoklady pre ďalší rozvoj obchodných stykov, kooperáciu podnikov, najmä pre väčšiu vyváženosť platobnej a obchodnej bilancie a pre zlepšenie štruktúry obchodu.

Na oplátku štátnej návštevy G. Husáka prišiel do Československa v dňoch 18. až 20 decembra spolkový minister zahraničia Hans Dietrich Genscher. Jeho návšteva sa potom opakovala ešte v dňoch 1. a 2. februára 1983. Po neúspešných jednaniach o raketách stredného doletu medzi Varšavským paktom a NATO na začiatku 80-tych rokov prišlo k prechodnému zhoršeniu vzájomných československo-západonemeckých vzťahov. Situácia sa zmenila až po oteplení vzťahov medzi Bonnom a Moskvou v druhej polovici 80-tych rokov. [5, s. 39-40]

3.1.1 Vývoj Československého zahraničného obchodu zo Spolkovou republikou Nemecko

Československo patrilo k najsolidnejším a bezproblémovým platcom svojich záväzkov voči SRN. Od roku 1980 prišlo po prvý krát ku vzájomnej vyrovnanej obchodnej bilancii a v neskorších rokoch dokonca k posunu v prospech Československa. V 80-tych rokoch nastal vo vzájomnej obchodnej výmene pokles, spôsobený nielen priebehom svetového hospodárskeho cyklu (inflácia, situácia verejných prostriedkov, prudký nárast cien surovín a energii, ochranárske tendencie EHS), ale tiež autarkizačnými opatreniami Československa. V období 1968-1988 vzrástol československý export z 861 mil. Kčs na 6 138 mil. Kčs, teda viac ako 7-krát. Najvýraznejší rast objemu exportu vyjadreného v Kčs bol spojený s rokmi 1968-1969 ( o 50 %). Trvale československý export rástol i po roku 1973 s výnimkou rokov 1981-1982. Vyjadrené v podiele na československom exporte sú markantné vrcholy v roku 1971 (6,2 %). Po roku 1973 dosiahla SRN najvyšší podiel v roku 1974, a to 6,9 %. Potom sa pohyboval medzi 6-4 %.

Československý import z Nemecka prešiel podobným vývojom a okrem rokov 1980-1985 však prevažoval nad exportom. Úradné československé štatistiky československého importu zo SRN vykazujú podstatný vzrast v rokoch 1968-1969, a to o 45 %. Rast objemu pokračoval okrem období 1975-1976 i v nasledujúcich rokoch. Podiel československého importu zo SRN v percentách v období 1969-1979 vykazoval zhruba 6 %. Do roku 1988 nastal pokles na úroveň 4,6 %.

Graf č. 1: Československo-západonemecký export, import a obrat v rokoch 1968-1988 v mil. Kčs Zdroj: [4]

3.1.2 Vývoj západonemeckého zahraničného obchodu z Československom

V rokoch 1968-1988 sa výmena tovarov medzi oboma štátmi stála zväčšovala. Export SRN do Československa vzrástol zo 460,8 mil. DM na 2198,9 mil. DM, teda 4,7-krát. Export trvale rástol s malým zakolísaním v priebehu 70-tych rokov a v prvej polovici rokoch 80-tych. Je treba mať však na mysli, že v celkovom obchode SRN nehrala výmena tovarov zo susedným Československom žiadnu veľkú rolu. Podiel Československa na západonemeckom exportu a importu zostal po celú skúmanú dobu veľmi nízky. V exporte ani v importe nedosiahol obchod z Československom ani jedno percento. Najväčší podiel zaznamenal západonemecký export v roku 1971 (0,95 %), v 80-tych rokoch sa naproti tomu pohyboval iba na úrovni 0,5 %. Vývoj západonemeckého importu z Československa pomaly, avšak stále vykazoval tendenciu rastu. Celkovo vzrástol v období 1968-1988 zo 707,4 mil. DM na 2 438,6 mil. DM, teda iba 3,4-krát. Západonemecký import dosiahol najväčší podiel v roku 1950 (0,93 %), v 80-tych rokoch predstavoval iba 0,5 %.

Graf č. 2: Západonemecko-československý export, import a obrat v rokoch 1968-1988 v mil. DM Zdroj: [4]

3.1.4 Dopravné a politické vzťahy

Veľmi dôležitým stupňom v dopravných vzťahoch medzi Západom a Východom bola Helsinská konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe v roku 1975. V Záverečnom akte č. 6, týkajúci sa dopravy, sa uvádza požiadavka prispôsobenia administratívnych a technických ustanovení v oblasti bezpečnosti dopravy, tiež aj vnútrozemské plavby. SRN si udržala pozíciu najvýznamnejšieho západoeurópskeho obchodného partnera Československa a tiež hlavného dopravného partnera. Zachovaný zostal prievoz cez SRN a tranzit do Hamburgu. Určujúce boli racionálne úvahy, diktované obojstranným hospodárskym záujmom a geografickou blízkosťou. Labe šetrilo Československu devízy, Hamburg bol tradičným pražským resp. Československým prístavom. SRN využívala Československo ako prirodzeného zázemia Hamburgu, pričom sa nejednalo o nie nepodstatný podiel. Ukazovalo sa, že spolupráca dvoch geograficky blízkych štátov a ich záujem na tejto spolupráci majú objektívne viac váhy než ideologické hľadiská a politické prehlásenia. Vzájomné kontakty museli existovať i z toho prostého dôvodu, že napr. v dopravnej infraštruktúre bolo nutné zachovať prepojenosť európskej nákladnej a osobnej dopravy.

Mlčky sa uznávala internacionalizácia Labe. Základným dopravným prostriedkom pre vzájomnú československo-západonemeckú nákladnú dopravu bola a zostane železnica. V roku 1986 bolo do SRN prepravené celkom 8 657,7 mil. t po železnici, 5 796,0 mil. t, po ceste a 1 226,8 mil. t po vode. Ostatná preprava bola letecká. Úplne nevypočuté zostali snahy o otvorení ďalších železničných a cestných československo-západonemeckých priechodov, československá strana ale nemala na tom z mocensko-politických dôvodov žiadny záujem, formálne potom z československej strany nebolo dostatok finančných prostriedkov a personálu. V západonemeckej dopravnej literatúre sa na začiatku 70-tych rokov objavovali názory, ktoré uvádzali, že v dôsledku neexistencie diplomatických vzťahov nemajú Labské plavebné akty síce žiadnu „právnu záväznosť“, ale že by bolo nutné vytvoriť novú komisiu zloženú zo štátov, prevádzkujúcu labskú plavbu, hlavne z technického a hospodárskeho hľadiska. Západonemecká strana mala byť pripravená rešpektovať staré práva Československa.

V neprospech Hamburgu bola snaha východného bloku o zmenu záťažových smerov na námorné prístavy tzv. ľudovodemokratických štátov a podpora významu Dunaja ako „socialistickej“ vodnej tepny a ďalej konkurencia holandských a belgických prístavov.

Napriek tomu si Hamburg po celú dobu udržal pozíciu najdôležitejšieho západoeurópskeho prístavu pre Československo. [5, s. 42-43]

Graf č. 3: Tovar určený do Československa a z Československa cez Hamburg v rokoch 1975-1985 v t. (generálny obchod) Zdroj: [4]

3.2 Závery

Význam československo-nemeckých obchodných vzťahov a dopravných väzieb vyplýva nielen s geopolitickej polohy Československa a Nemecka v strednej Európe, ale tiež z intenzity ich vzájomných hospodárskych kontaktov a kontaktov s ostatnými partnermi. Uzatvorenie zmluvy o zriadení obchodných zastúpení a regulácii tovarového a platobného styku v roku 1967 predznamenala nadviazanie diplomatických vzťahov v roku 1973, resp. 1974. Táto normalizácia vzájomných politických vzťahov neovplyvnila podstatným spôsobom objem zahraničnej výmeny. Obchodné zastúpenie z roku 1967, resp. 1968 bolo doplnené v roku 1973 československým kruhom Východného výboru (Tschechoslowakischer Kreis des Ost-Auschuses) a v roku 1974 Sekciou SRN v Československej obchodnej komore (Sektion BRD in der Tschechoslowakischen Handelskammer). Sľubne sa rozvíjajúca obchodná a dopravná československozápadonemecká spolupráca bola však zabrzdená po Pražskej jari.

V priebehu celého povojnového vývoja zaznamenávame na oboch stranách záujem

1. o rozvoj obchodno-politických a dopravno-politických vzťahov. Je možné to vysvetliť geografickou polohou, štruktúrou ekonomiky a záujmov o obchodnú výmenu surovín, polotovarov a výrobkov. Napriek tomu platí, že československo-západonemecké jednania

2. o zriadení obchodných zastúpení, o dlhodobú obchodnú zmluvu o normalizáciu vzájomných politických vzťahov trvala podstatne dlhšie než s ostatnými štátmi východného bloku.

Ako hlavné prekážky je treba uviesťčeskoslovenskú požiadavku anulovania platnosti Mníchovskej dohody z roku 1938, rozdielne chápanie pozície západného Berlína a malá flexibilita československej zahraničnej politiky na jednej strane a neústupnosť zo strany SRN na druhej strane. Napriek týmto dlhým jednaniam a nadviazaní normálnych vzťahov neboli zahraničnoobchodné ani dopravno-politické vzťahy medzi Československom a SRN nikdy prerušené.

V porovnaní s predvojnovým vývojom bol však objem tovarového obchodu nezrovnateľne malý. Objem vzájomného zahraničného obchodu sa prekvapivo nezvýšil ani po nadviazaní diplomatických vzťahov v roku 1973, resp. 1974, väčší vplyv na neho malo skôr podpísanie zmluvy o výmene obchodných zastúpení v roku 1967, resp. 1968. Objem vzájomného československo-západonemeckého obchodu kontinuálne vzrastal. Zatiaľčo československý podiel zahraničného obchodu na obchode SRN nevykazoval ani jedno percento, západonemecký podiel na obchode Československa dosiahol niekoľkonásobného vzrastu na 5-6 %. Každopádne SRN zostala po celú povojnovú dobu najvýznamnejším západoeurópskym partnerom Československa, čo bolo dané nielen geografickou polohou, ale i štruktúrou ponuky a dopytu, resp. rôznymi nedostatkami tovaru na trhu SRN. Naopak Československo i v najpriaznivejších rokoch vzájomných obchodných stykov zaujímalo na trhu SRN tretie až štvrté miesto spomedzi štátov východného bloku, za SSSR, Čínou a Poľskom, čo bolo dané vzájomným záujmom, štruktúrou a veľkosťou objemu výmeny tovarov, v prípade SSSR a Číny k tomu pristupovala ešte aj ich mocensko-politická a vojensko-strategická váha. Za týchto okolnosti niet divu, že tiež Hamburg zostal pre Československo najvýznamnejším západoeurópskym námorným prístavom (okrem juhoslovanskej Rijeky) a stal sa rovnocenným dopravno-obchodným konkurentom Štetína a Gdyne, bez ohľadu na ich preferenciu z politických dôvodov. Objem tranzitu a exportu a importu cez Hamburg naďalej postupne vzrastal. Československé nájomné pásmo v Hamburgu zostalo zachované.

Význam Hamburgu pre Československý tranzit tkvel na jednej strane v geografickej blízkosti, v kvalite poskytovaných služieb a v ponuke širokého obchodného spojenia so svetom a v neposlednej rade v úspore devíz. Na strane druhej predstavoval československý tranzit cez Hamburg dôležitý faktor nielen z hľadiska hospodárskeho ale i obchodnopolitického. Záujem na styku Hamburgu s Prahou mala i SRN, pretože jej zaručoval spoľahlivé zázemie z hľadiska platobnej spôsobilosti.

Všetky zmeny a problémy, ktoré po druhej svetovej vojne nastali pri utváraní hlavných dopravných záťažových prúdov v strednej Európe, je nutné hľadať primárne v rozdielnom mocensko-politickom a ideologickom vývoji oboch blokov. Realita však nakoniec donútila obidve strany k hľadaniu kompromisu. [5, s. 47-48]

4.1 Vývoj zahraničného obchodu SR a NSR v období 1993-2007

Nemecká spolková republika je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenskej republiky, od roku 1998 postúpila na 1. priečku obchodných partnerov SR. Dovoz z NSR sa na celkovom dovoze SR podieľal v roku 2005 20,97 %, zatiaľčo v roku 1993 to bolo iba 11,42 %. Najvyšší nárast nemeckého exportu do SR bol zaznamenaný medzi rokmi 1996 a 1998. To súviselo s výrazným nárastom kúpyschopnosti domáceho dopytu v SR v danom období a takýto prudký nárast bol spôsobený aj pokračujúcim odbúravaním obchodných prekážok medzi krajinami EÚ a SR.

V rámci jednotlivých skupín klasifikácie SITC má NSR najvyšší podiel na celkovom dovoze v skupine 7 -Stroje, zariadenia a dopravné prostriedky (29,94 %), 4 – Živočíšne

a rastlinné oleje, tuky a vosky (23,11 %) a číslo 8 – Rôzne priemyselné výrobky (22,96 %). Pri konkrétnejšom pohľade na nemecký dovoz vidíme, že najvýraznejšími dovoznými artiklami sú osobné automobily, nákladné automobily a príslušenstvo, časti dopravných zariadení a výrobky elektronického priemyslu.

Na celkovom vývoze SR sa SRN podieľala v roku 2007, 21,50 %-ami, pričom v roku 1993 to bolo len 15,18 %. Najvýraznejší nárast vývozu bol zaznamenaný (podobne ako to bolo u dovozu) medzi rokmi 1996 až 1998 (33,87 % resp. 41,73 %). Medzi rokmi 2002 a 2003 bol zaznamenaný dokonca až 46,4 %-ný nárast, ktorý súvisel najmä so začatím produkcie (a vývozu) drahších modelov automobilového koncernu VW v Bratislave, DNV. Najvyšší podiel na vývoze mala NSR podľa klasifikácie SITC v triedach 7, 8 a 4. Podľa údajov Ministerstva Hospodárstva SR sa v roku 2007 do NSR exportovali najviac osobné automobily, karosérie motorových vozidiel, časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel (30 %). Na základe uvedených údajov je možné konštatovať, že v slovenskom vývoze do NSR má dominantné postavenie tradične automobilový priemysel a strojárske výrobky.

Ďalšími významnými exportnými komoditami sú elektrotechnické produkty, výrobky zo železa a ocele, umelé hmoty a kaučuk, papier, lepenka, minerálne oleje, textilné výrobky

a topánky. Najvýznamnejšími exportérmi do NSR sú prevažne nadnárodné medzinárodné firmy, ktoré majú zriadené výrobné prevádzky na Slovensku. Štruktúra dovozu je obdobná s ešte výraznejším zameraním na produkty strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. [13, s. 59]

Graf. č. 4 : Obchod so Spolkovou republikou Nemecko, 1993-2005 Zdroj: [13]

4.1.1 Obchodné vzťahy medzi SRN a SR

V oblasti obchodnej spolupráce patrí Nemecko už tradične medzi najvýznamnejších partnerov Slovenska, pričom vzájomný obrat zahraničného obchodu má trvalo rastúci trend. Nemecká spolková republika postúpila v roku 1998 na 1. miesto v zahraničnom obchode Slovenskej republiky a odvtedy si s výrazným odstupom udržuje túto vedúcu pozíciu. V roku 2008 sa zo Slovenska do Nemecka vyviezli tovary v hodnote viac ako 9 mld. EUR a import z NSR predstavoval 9,5 mld. EUR. Vzájomný obrat obchodu predstavoval 19,1 mld. EUR. V roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 klesol vývoz

o 1,3 % a dovoz stúpol o 4,1 %. Slovenská republika zaujíma v zahraničnom obchode NSR v rámci dovozu do NSR 22 pozíciu a z hľadiska nemeckého vývozu 21 priečku. [21]

„Zahranično-obchodná politika predstavuje súhrn zásad, nástrojov a opatrení, pomocou ktorých štát vedome stimuluje prijaté vývojové tendencie zahraničného obchodu v prospech vlastnej ekonomiky“ [10, s. 177]

	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	1 -6 2009
dovoz	176 206	169 195	210 577	220 282	223 813	272 720	286 614	298.394	90.171
vývoz	165 168	169 528	247 560	255 628	259 277	292 221	305 471	301.443	112.139
obrat	341 374	338 724	458 138	475 910	483 090	564 941	592 085	599.837	202.310
saldo	-11 037	333	36 984	35 345	35 465	19 501	18 857	3.049	21.968

Tab. č. 3: Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a Nemeckom v rokoch 2001-2008 (v mil. SKK) Zdroj: [19]

Komodita SITC2	Dovoz 2008 v tis. eur	Index 08/07	Podiel na celkovom importe v %
Cestné vozidlá	2 496 427	124	26,02
Elektrické zariadenie, prístroje a spotrebiče	791 385	104	8,3
Stroje a zariadenia všeobecne používané v priemysle	655 914	112	6,9
Stroje a zariadenia na výrobu energie	629 329	179	6,6
Odborné, vedecké a riadiace prístroje a zariadenia	603 706	63	6,3
Kovové výrobky	575 135	112	6,0
Zariadenie na telekomunikáciu a záznam a reprodukciu zvuku	439 899	245	4,6
Železo a oceľ	301 761	96	3,2
Strojné zariadenia pre určité odvetvia priemyslu	268 741	124	2,8
Rôzne výrobky	261 605	113	2,7
Výrobky z gumy	238 731	105	2,5
Liečivá a farmaceutické výrobky	197 632	109	2,1
Textilná priadza, tkaniny, trhové výrobky z nich	183 022	95	1,9
Plasty v prvotnej forme	171 349	120	1,8
Kovoobrábacie stroje	159 544	114	1,7
Plastické hmoty v neprvotných formách	129 503	112	1,4
Papier, lepenka a výrobky z nich	127 116	109	1,3
Neželezné kovy	113 950	98	1,2
Chemické prostriedky a výrobky	104 274	99	1,1
Výrobky z nekovových nerastov	93 277	125	1,0

Tab. č. 4: Najvýznamnejšie komodity slovenského dovozu z Nemecka za rok 2008 Zdroj: [20]

26

Komodita SITC2	Vývoz 2008 v tis. eur	Index 08/07	Podiel na celkom exporte v %
Cestné vozidlá	2 545 228	94	26,4
Elektrické zariadenia, prístroje a spotrebiče	1 001 611	104	10,4
Stroje a zariadenia všeobecne použivané v priemysle	880 056	124	9,1
Zariadenia na telekomunikáciu a záznam a reprodukciu zvuku	705 650	116	7,3
Výrobky z gumy	479 447	115	5,0
Železo a oceľ	459 823	115	4,8
Kovové výrobky	392 903	115	4,1
Obuv	301 372	156	3,1
Nábytok a jeho diely	277 418	114	2,9
Odevné výrobky a doplnky	251 242	92	2,6
Stroje a zariadenia na výrobu energie	244 088	109	2,5
Rôzne výrobky	231 041	111	2,4
Strojné zariadenia pre určité odvetvia priemyslu	214 279	118	2,2
Textilná priadza, tkaniny, trhové výrobky z nich	178 168	111	1,8
Prefabrikované budovy, výrobky zdravotnícke, inšt.	173 049	121	1,8
Papier, lepenka a výrobky z nich	147 205	93	1,5
Ostatné dopravné a prepravné prostriedky	119 232	215	1,2
Ropa, ropné výrobky a príbuzné materiály	100 669	95	1,0

Tab. č. 5: Najvýznamnejšie komodity slovenského vývozu do Nemecka za rok 2008 Zdroj: [20]

Obdobie	Import z NSR				Export do NSR				Saldo
	Poradie	Mil. Eur	Podiel na ZO NSR %	Medziročná zmena %	Poradie	Mil. Eur	Podiel na ZO NSR %	Medziročná zmena %	Mil. Eur
2002	31	4 077,8	0,6	+3,9	23	5 080,2	1,0	+19,2	+1 002,4
2003	23	5 179,9	0,8	+27,0	20	7 334,9	1,4	+44,4	+2 155,1
2004	24	5 524,1	0,8	+6,6	22	7 364,7	1,3	+0,4	+1 840,1
2005	24	5 956,2	0,8	+7,8	23	6 875,3	1,1	-6,6	+919,2
2006	21	7 321,7	0,8	+22,9	23	7 845,3	1,0	+14,1	+523,6
2007	21	8 484,5	0,9	+15,9	22	9 042,7	1,2	+15,3	+558,2
2008	23	8 587,1	0,8	+4,4	20	8 883,8	1,8	-1,75	+26,7

Tab. č. 6: Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a NSR v rokoch 2002-2008 Zdroj: [20]

Investície slovenských firiem v Nemecku

Nemecký trh je pre Slovensko mimoriadne dôležitý. Nemecko je najväčšou ekonomikou eurozóny a už tradične patrí medzi najvýznamnejších hospodárskych partnerov Slovenska. Je druhým najväčším zahraničným investorom na Slovensku (NBS).

Investície nemeckých firiem na Slovensku

Najväčším nemeckým investorom na Slovensku je automobilka Volkswagen v Bratislave. Na Slovensku pôsobí koncern Volkswagen prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá je výrobno-montážnym podnikom. V slovenskom závode vyrába nemecká automobilka VW Touareg, Audi Q7, časť vozidiel Porsche Cayenne a od marca tohto roku aj Škoda Octavia. Okrem automobilky v Bratislave pôsobí nemecká automobilka aj v Martine, kde má závod na výrobu prevodoviek a komponentov do prevodoviek a v Košiciach, kde má prevádzku v ktorej sa pripravujú autá na export do Ruska.

Medzi nemeckých investorov (bavorských) etablovaných na Slovensku patria významné priemyselné spoločnosti Siemens, Osram, BSH Drives and Pumps, SAS Automotive, INA Schäffler, EON Energie, Leoni, Infineon Technologies, Meggle, Mannesmann Sachs

a finančné spoločnosti Allianz a Hypovereinsbank. Sú to všetko spoločnosti, ktoré sa radia medzi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty na Slovensku a zároveň medzi najvýznamnejšie nemecké investície na Slovensku. Len bavorské investície dosahujú na Slovensku hodnotu 660 mil. EUR. Poslednou ohlásenou investíciou z Bavorska je investícia spoločnosti Mühlbauer AG, ktorá investuje 500 mil. Sk v Nitre do výstavby závodu na výrobu technologických zariadení na čipové karty.

„Výsledky zahraničného obchodu ovplyvňujú proporcionalitu ekonomického rozvoja, jeho efektívnosť a sú parametrom kvalifikujúcim úroveň, postavenie a perspektívy krajiny vo svetovom hospodárstve, prirodzene, v porovnaní s ostatnými krajinami.“ [7, s. 61]

Export zo Slovenska do Nemecka

Slovenská republika vyváža najviac tovarov do spolkovej krajiny Dolné Sasko, v ktorej má sídlo koncern Volkswagen a práve osobné automobily a ich komponenty tvoria najväčšiu vývoznú položku zo SR do NSR. K najvýznamnejším spolkovým krajinám z hľadiska slovenského vývozu patria ďalej: Bavorsko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Hesensko

a Bádensko-Wurtembersko. Slovenský vývoz do Nemecka v roku 2007 zaznamenal oproti roku 2006 nárast o 15,3 % a predstavoval hodnotu 9 042,7 mil. EUR. Dovoz z Nemecka vzrástol proti roku 2006 o 15,9 % a dosiahol 8 484,5 mil. EUR. Celkový obrat obchodnej výmeny predstavoval za rok 2007, 17 527 mil. EUR a v porovnaní s rokom 2006 zaznamenal nárast o 15,6 %. Aktívne saldo na slovenskej strane dosiahlo v roku 2007 objem 558,2 mil. EUR a bolo oproti rovnakému obdobiu 2006 vyššie o 6,6 %.

Za prvý polrok 2008 bol zo Slovenska do Nemecka exportovaný tovar v hodnote 5031,7 mil. EUR a import tovarov predstavoval hodnotu 5 158,2 mil. EUR, čo poukazuje na takmer vyrovnanú bilanciu zahraničného obchodu Slovenska s Nemeckom. Medzi hlavné komodity slovenského vývozu do NSR patria: cestné vozidlá (30 %), elektrické zariadenia a spotrebiče (10,7 %), priemyselné stroje (7,9 %), železo a oceľ (4,4 %), výrobky z gumy (4,6 %), zariadenia na telekomunikáciu a reprodukciu zvuku (6,7 %), kovové výrobky (3,8 %), odevné výrobky (3%), stroje a zariadenia na výrobu energie (2,5 %), nábytok (2,7 %), obuv (2,1 %), papier, lepenka (1,8 %), ropné výrobky (1,1 %), neželezné kovy (1 %).

Import nemeckých výrobkov na Slovensko

K najväčším položkám slovenského dovozu z Nemecka, za rok 2008, patria diely a príslušenstvo motorových vozidiel (26,4 %), priemyselné stroje(17,8 %), elektrické stroje a zariadenia (13,9 %) optické prístroje a zariadenia (6,6 %), plasty a výrobky z nich

(5,2 %), výrobky zo železa a ocele(4%) kaučuk a výrobky z neho (2,7 %), železo a oceľ (2,5 %), farmaceutické výrobky (2 %), papier a výrobky z neho (1,4 %).

Medzinárodné veľtrhy

Nemecko sa považuje za svetovú veľtržnú špičku, ročne sa tu uskutočníaž 140veľtrhov. Nemecké veľtrhy a výstavy sa vyznačujú vysokou kvalitou, medzinárodnou účasťou a značným záujmom odbornej ako aj laickej verejnosti. Účasť na medzinárodných veľtrhoch umožňuje firmám preniknúť nielen na nemecký trh, ale spravidla sa na týchto veľtrhoch uzatvárajú kontrakty, resp. nadväzujú kontakty na európske a svetové spoločnosti. Najvýznamnejšie veľtrhy sa uskutočňujú v mestách Hannover, Mníchov, Berlín, Düsseldorf, Frankfurt, Kolín. Ďalšími významnými veľtržnými mestami sú Stuttgart, Lipsko, Norimberg, Hamburg a Essen. Informácie a prehľad oveľtrhoch je možné získať v nemeckej organizácii AUMA (Ausstellungs-und Messe-Ausschuss der Deutschen Wirtschaft e.V.). Internetový portál AUMA, www.auma.de poskytuje detailné informácie o všetkých výstavách v Nemecku. [14]

Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v rokoch 2003-2008

	Dovoz v mil. Sk	v %	Vývoz v mil. Sk	v %	Bilancia v mil. Sk
SR Celkom	827,603	100.00	803,238	100.00	-24,365
EÚ	615,648	74,37	679,426	84,59	63,946
Nemecko	210,632	25,45	247,680	30,84	37,048
Taliansko	50,995	6,16	60,132	7,49	9,137
Rakúsko	36,206	4,37	59,726	7,44	23,519
Francúzsko	35,068	4,24	28,196	3,51	-6,872
Británia	17,627	2,13	16,960	2,11	-667

Tab. č. 7: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2003 Zdroj: [16]

	Dovoz v mil. Sk	v %	Vývoz v mil. Sk	v %	Bilancia v mil. Sk
SR Celkom	942,160	100,00	895,205	100,00	-46,955
EÚ	693,530	73,21	762,499	85,18	68,969
Nemecko	224,397	23,82	256,791	28,69	32,394
Taliansko	52,645	5,59	57,051	6,37	4,406
Rakúsko	40,258	4,27	70,230	7,85	29,972
Francúzsko	34,485	3,66	32,340	3,61	-2,145
Británia	17,132	1,82	25,759	2,88	8,627

Tab. č. 8: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2004 Zdroj: [16]

	Dovoz v mil. Sk	v %	Vývoz v mil. Sk	v %	Bilancia v mil. Sk
SR Celkom	1,070,893	100,00	994,571	100,00	-76,322
EÚ25	763,237	71,27	849,536	85,42	86,299
Nemecko	223,813	20,90	259,227	26,07	35,465
Taliansko	50,958	4,76	65,776	6,61	14,819
Rakúsko	40,662	3,80	70,383	70,07	29,621
Francúzsko	34,761	3,25	38,811	3,90	4,050
Británia	19,458	1,82	30,902	3,11	11,444

Tab. č. 9 : Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2005 Zdroj: [17]

	Dovoz v mil. Sk	v %	Vývoz v mil. Sk	v %	Bilancia v mil. Sk
SR Celkom	1,330,986	100,00	1,239,359	100,00	-91,627
EÚ25	905,688	68,05	1,055,009	85,13	149,321
Nemecko	272,720	20,49	292,222	23,58	19,502
Taliansko	60,248	4,53	80,232	6,47	19,984
Rakúsko	44,891	3,37	74,441	6,01	29,550
Francúzsko	43,114	3,24	53,408	4,31	10,294
Británia	19,697	1,48	48,278	3,90	28,581

T

Tab. č. 10: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2006 Zdroj: [17]

	Dovoz v mil. EUR	v %	Vývoz v mil. EUR	v %	Bilancia v mil. EUR
SR Celkom	43,884	100,00	43,559	100,00	-325
EÚ25	30,404	69,28	37,843	86,88	7,438
Nemecko	8,08	20,07	9,420	21,63	612
Taliansko	1,784	4,06	2,81	6,43	1,017
Rakúsko	1,379	3,14	2,519	5,78	1,139
Francúzsko	1,752	3,99	2,987	6,86	1,235
Británia	600	1,37	2,085	4,79	1,485

Tab. č. 11: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2007 Zdroj: [18]

	Dovoz v mil. EUR	v %	Vývoz v mil. EUR	v %	Bilancia v mil. EUR
SR Celkom	46,925	100,00	46,627	100,00	-298
EÚ25	31,549	67,23	39,768	85,29	8,29
Nemecko	9,429	20,09	9,485	20,34	56
Taliansko	1,747	3,72	2,757	5,91	1,010
Rakúsko	1,365	2,91	2,676	5,74	1,311
Francúzsko	1,896	4,04	3,181	6,82	1,285
Británia	633	1,35	2,191	4,70	1,557

Tab. č.12: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR v roku 2008 Zdroj: [18]

4.1.2 Slovensko-nemecké hospodárske vzťahy

Transparentný a jednoduchý daňový systém je najväčším lákadlom Slovenska pre zahraničných investorov. Okrem toho v jeho prospech aj kvalifikovaná pracovná sila a nižšia úroveň miezd v porovnaní s okolitými štátmi. Prostredníctvom členstva v EÚ je Slovensko súčasťou európskeho vnútorného trhu. Okrem toho je verejná infraštruktúra hlavne na západe krajiny dobre vybudovaná. Tento potenciál využilo v posledných rokoch aj mnoho nemeckých spoločností. Medzičasom už na Slovensku aktívne pôsobí vyše 400 firiem s účasťou nemeckého kapitálu. Medzi ne patria i renomované koncerny ako Allianz,

Deutsche Telekom, E.ON, RWE, Siemens a Volkswagen, ale aj početné malé a stredné podniky. Pôsobenie nemeckých spoločností však vykazuje sektorové zameranie, kde dominuje automobilový a kovospracujúci priemysel. Tento vývoj možno vysvetliť veľkým počtom dodávateľov, ktorí časom nasledovali veľké podniky na Slovensko, pričom nešlo

o preloženie ich sídla. Spoločnosti medzitým objavili Slovensko aj ako zaujímavý odbytový trh.

Tomu zodpovedá i vysoký podiel nemeckých priamych zahraničných investícií: pätina zahraničných investícií na Slovensku pochádza z Nemecka. Hlavne v rokoch 2000 a 2002 bol podiel nemeckých priamych investícií na úrovni okolo 50 percent. Celkový objem investícií nemeckých spoločností je dnes viac ako dve miliardy Euro. Cez prílev zahraničného kapitálu sa preniesli nové technológie a zvýšila sa tým aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Nemeckí investori prispeli k zabezpečeniu pracovných miest a k vývoju infraštruktúry v regióne.

Spoľahlivé hospodárske vzťahy medzi Nemeckom a Slovenskom sa odrážajú aj v živom zahraničnom obchode oboch krajín. Nemecko je tradične odberateľom slovenských exportných komodít, ako aj najdôležitejším zahraničným nákupným trhom. Slovenský import z Nemecka v období od januára 2003 do októbra 2006 vzrástol o 61 percent, zatiaľ čo objem exportu v tom istom časovom období vzrástol dokonca o 72 percent. Obchod sa sústreďuje skoro v 60 percentách na oblasti automobilového, strojárenského a elektrotechnického priemyslu, ktoré sú v oboch krajinách tradičnými a významnými hospodárskymi odvetviami. Okrem toho sa bilaterálny obchod – už v menšom rozsahu – zameriava aj na textílie a chemické výrobky. V tomto pozitívnom prostredí nasledovalo v lete 2005 založenie Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK). Zistený záujem o bilaterálny obchod a podnikovú spoluprácu bol podnetom na vytvorenie inštitúcie, ktorá by obchodné a hospodárske styky medzi Nemeckom a Slovenskom podporovala.

Komora je prvým kontaktným miestom pre nemecké spoločnosti, ktoré plánujú angažovať sa na slovenskom trhu. Zastupuje záujmy nemeckého hospodárstva na Slovensku a najviac podporuje slovenské podniky pri vstupe na nemecký trh. Perspektívy nemeckých spoločností na Slovensku ohľadom budúcnosti sú sľubné. Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám EÚ – len v Estónsku a Lottyšsku sa očakáva vyšší rast hrubého domáceho produktu (HDP). Najmä pri tvorbe stabilných hospodársko-právnych rámcových podmienok a transparentnom prideľovaní verejných zákaziek, ako aj pri boji proti korupcii a byrokracii zaostávajú dosiahnuté pokroky ešte stále za očakávaniami. Dodatočnú potrebu reforiem má Slovensko naďalej v oblastiach pracovný trh, zdravotníctvo a školstvo, ako aj výskum a vývoj. [24]

„Obchodná bilancia sa môže vychýliť z rovnováhy aj vtedy, ak sa v krajine nezmení sklon k dovozu. Tento sklon závisí od sklonu k spotrebe a od konkurenčnej schopnosti domáceho tovaru na svetových trhoch. Sklon k dovozu sa tiež zvýši, ak poklesne konkurenčná schopnosť danej krajiny na svetovom trhu. K takejto zmene môže dôjsť v dôsledku technologického a inovačného zaostávania krajiny za ostatným svetom alebo v dôsledku zvýšenej miery inflácie.“ [6, s. 64]

4.2 Hlavné odvetvia nemeckého hospodárstva

4.3 Vývoj zahraničného obchodu Nemeckej Spolkovej Republiky

Pre väčšinu európskych krajín zohráva obchodná výmena s Nemeckou spolkovou republikou kľúčovú úlohu. Z pohľadu tovarovej výmeny sa do NSR dovážajú prevažne finálne produkty, polotovary a suroviny.

K najvýznamnejším tovarom patria chemické a farmaceutické výrobky, automobily

a komponenty, strojárske výrobky, ropa a zemný plyn, minerálne oleje, elektrotechnické výrobky, výrobky zo železa a ocele, textilné výrobky, poľnohospodárske produkty, umelé hmoty a výrobky z gumy.

Z potravinárskych výrobkov sú najviac dovážaným tovarom zelenina a ovocie, mäsové výrobky, výrobky rastlinného pôvodu, syry, mlieko, vína a tabakové výrobky.

Z teritoriálneho pohľadu sú najväčšími vývozcami do NSR Holandsko, Francúzsko, Čína, USA, GBR, Taliansko.

Podľaočistených výsledkov od sezónnych vplyvov klesol v januári 2010 nemecký vývoz

o 6,3 % na 67,9 miliardy eur. Dovoz stúpol o 6 % na 59,2 miliardy eur. [30]

„Zahraničnoobchodná politika EU je nesmierne zložitá. Napríklad, EU má uzatvorené zvýhodňujúce obchodné zmluvy so všetkými 148 členmi WTO, okrem 9 štátov. Okrem toho každá zmluva o voľnom obchode môže obsahovať stovky strán výnimiek a technických zásad a EU má obvykle s každým z ich obchodných partnerov viac ako jednu takú zmluvu.“

[2, s. 304]

Tab. č. 13: Tovarová štruktúra zahraničného obchodu NSR za rok 2008 Zdroj: [20]

Tab. č. 14: Vývoj zahraničného obchodu NSR v mil. EUR Zdroj: [19]

Tab. č. 15: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu NSR za rok 2008 Zdroj: [20]

39

4.4 Zahraničný obchod Nemecka podľa spolkových krajín

Severné Porýnie-Vestfálsko

Za rok 2008 dosiahol rast HDP v Severnom Porýní-Vestfálsku 540 mld. euro čo predstavovalo hodnotu +1,5 %, čo je 0,2 perc. bodu viac ako v celom Nemecku (+1,3 %) Zahraničný obchod: Vývoz 172 mld. EUR (najväčší exportér v rámci NSR)

Dovoz: 189 mld. EUR (najväčší importér v rámci NSR) Firemná štruktúra: 25 z 50 najväčších firiem v NSR má sídlo v Severnom Porýní- Vestfálsku. V Severnom Porýní-Vestfálsku sú silne zastúpené malé a stredné podniky.

Tab. č. 16: Zahraničný obchod Nemecka podľa spolkových krajín v roku 2008 Zdroj: [20]

Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, priemyselné centrum Nemecka, bola tradične orientovaná na ťažbu uhlia a výrobu ocele. Preto bol aj podiel sekundárneho sektora na HDP v roku 1970 52 % (celonemecký priemer bol vtedy 48 %). Koncom

90-tych rokov sa pomer zmenil. Sekundárny sektor tvoril 36 % HDP a terciárny až 62 %. Podiel primárneho sektora tvorí dnes len približne 2 % HDP. V súčasnom priemysle Severného Porýnia-Vestfálska sú najdôležitejšími odvetviami chemický priemysel (obrat za rok 2008 činil 56,2 mld. EUR), strojárstvo (54,3 mld. EUR), výroba a spracovanie kovov (48,3 mld. EUR), automobilový priemysel (35,8 mld. EUR), elektrotechnický

(28,2 mld. EUR) a potravinársky priemysel 34,7 mld. EUR). Významné postavenie má automobilový priemysel spolu s veľkým potenciálom subdodávateľov pre tento sektor. Zaznamenaný bol prudký rozvoj v oblasti telekomunikácií a technológií pre životné prostredie. Severné Porýnie-Vestfálsko v poslednom období čelí štrukturálnym zmenám ekonomiky. V roku 2008 priemysel tvoril len 30 % celkového HDP, so 70 % sa stále viac do popredia dostáva sektor služieb.

Podľa štatistických údajov 25 z 50 najväčších nemeckých firiem má sídlo práve

v Severnom Porýní-Vestfálsku. Medzi ne patrí napr. Deutsche Telekom, E.ON, METRO, RWE, DHL, Deutsche Post, Thyssen-Krupp, Bayer, Bertelsmann. Niekoľko týchto koncernov je etablovaných aj na Slovensku: Deutsche Telekom, E.on, RWE, Metro. Rozhodujúcimi komoditami v exporte Severného Porýnia-Vestfálska sú chemické výrobky, automobily a súčasti, strojárske výrobky, výrobky zo železa, ocele a neželezných kovov, ako aj výrobky komunikačnej techniky vrátane súčiastkovej základne pre elektroniku.

Prevládajúcimi komoditami v dovoze sú výrobky zo železa, ocele a neželezných kovov, chemické výrobky, automobily a súčasti, ropa a zemný plyn, komunikačná technika vrátane súčiastok pre elektroniku a strojárske výrobky. Vo vývoze hrajú rozhodujúcu úlohu štáty Európskej únie (66 %), nasledujú ich krajiny Strednej a východnej Európy, integračného zoskupenia NAFTA (USA, Kanada, Mexiko) a krajiny EZVO. Severné Porýnie-Vestfálsko najviac tovarov a služieb vyváža do Holandska, Francúzska, Grécka

a Veľkej Británie. Zo štátov strednej a východnej Európy sú rozhodujúcimi odberateľmi Rakúsko, Ruská federácia, Česká republika a Maďarsko. [20]

4.5 Obchodné zvyklosti v Nemeckom teritóriu

„Forma osobného rokovania má v komerčnej praxi mimoriadny význam. Je medzi všetkými typmi komunikácie najúčinnejšia a prax potvrdzuje, že v komerčných vzťahoch dosahujú trvalejšie úspechy tie firmy, ktoré udržujú so svojimi partnermi systematické osobné kontakty.“ [7, s. 599]

Nemecká spolková republika je členskou krajinou Európskej únie a spolupráca

s nemeckými firmami je všeobecne na dobrej úrovni, nemecké firmy sú prevažne spoľahlivé, plnia si svoje záväzky, ale na druhej strane sú náročné na dodržiavanie zmluvných podmienok, dodržiavanie kvality a dohodnutých termínov. Obchodné zvyklosti v SRN sa neodlišujú od zvyklosti obvyklých na vyspelých trhoch EÚ. Odporúčame dodržiavať najmä tieto zásady:

-dodržiavať podmienky kontraktov – dodržať dohodnutú cenu, bezpodmienečné dodržanie termínu dodania a predovšetkým kvality objednaného tovaru. Precíznosť, presnosť, jednoduchosť, efektívnosť a flexibilita pri reagovaní na dopyty je považovaná za samozrejmosť.

-nutnosť písomnej formy kontraktu – nerealizovať dodávky na základe ústnej objednávky, v zmluve obsiahnuť všetky možné riziká a precízne stanoviť práva

a povinnosti oboch zmluvných strán. Vyvarujete sa tak problémom, ktoré môžu vzniknúť pri neplnení kontraktu, prípadne pri reklamácii dodaného tovaru a služieb. Odporúčame kontrakty pripravovať s pomocou právnych kancelárii s medzinárodnými skúsenosťami, resp. so skúsenosťami s nemeckým trhom.

-stanovenie ceny – nemecký trh je trhom kupujúceho, kde je pretlak ponuky a vysoká konkurencia. Presadiť sa na tomto trhu je možné len vysoko konkurenčnými cenami, niekedy až s minimálnymi maržami. Neodporúčame vstupovať na nemecký trh s dumpingovými cenami, nakoľko to nie je z dlhodobého hľadiska ekonomicky únosné

a predovšetkým zvýšenie ceny v budúcnosti by malo za následok pravdepodobne odstúpenie klienta od kontraktu a naštrbenie dôvery medzi zmluvnými stranami.

-obchodný kontakt a prezentačné materiály – osobný kontakt je preferovanou formou dohadovania kontraktu, odporúčame oslovovať firmy s kvalitne vypracovanou ponukou

s priloženým firemným profilom a sprievodným listom. Všetky dokumenty by mali byť vypracované v nemeckom jazyku a v kvalitnej grafickej úprave. Firemné listy zasielať len s firemnou hlavičkou, kde musia byť určené kontakty na zodpovednú osobu, ktorá by mala vedieť komunikovať v nemeckom jazyku. Kontakty by mali byť aktuálne, preferovaný je v počiatkoch emailový kontakt. V nadväznosti na poštou zaslanú ponuku Vašej spoločnosti odporúčame nadviazať telefonický kontakt so spoločnosťou po cca. 2 týždňoch.

-web stránka spoločnosti -táto forma prezentácie je považovaná za samozrejmú, odporúčame kvalitné grafické spracovanie web stránky. Bilingválna verzia je v medzinárodnom obchode takmer nevyhnutnosťou, multilingválne verzie sú vítané. Pri prezentácií produktov odporúčame na stránke informovať aj o získaných certifikátoch, výsledkoch skúšok a atestov, ako aj získaných oceneniach a hodnoteniach.

Odporúčame uvádzať referencie medzinárodných klientov. Obsah web-stránky by sa mal zamerať na prezentáciu výrobného programu spoločnosti s vizuálnou ukážkou niektorých produktov a stručným popisom. Prezentácia spoločnosti by mala byť zameraná aj na zverejnenie niektorých ekonomických ukazovateľov spoločnosti (obrat, zisk, počet zamestnancov, export). Kontakty je nutné aktualizovať. [20]

4.6 Dovozný a vývozný režim v EU

Slovenská republika sa 1. májom 2004 stala členom Európskej únie odkedy je povinná riadiť sa pravidlami spoločnej obchodnej politiky EU. Keďže Nemecká spolková republika je členskou krajinou Európskej únie neexistujú v oblasti obchodu a pohybu tovaru významné tarifné a netarifné prekážky a obe krajiny sa riadia záväznými predpismi EU. Od 1. 5. 2004 teda v obchode v rámci EÚ nemôžu byť uplatňované ochranné opatrenia. Všetky opatrenia, ktoré medzi sebou uplatňovali kandidátske krajiny a EÚ, ako aj kandidátske krajiny medzi sebou navzájom, stratili platnosť.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa pre nás stali záväznými aj jej predpisy v oblasti colnej politiky, predovšetkým colný sadzobník EÚ a ďalšie súvisiace nariadenia Rady Európskej únie. Tieto predpisy sú záväzné v celom rozsahu a priamo a aplikovateľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Na území súčasných členských krajín EÚ je z pohľadu colnej politiky možný voľný pohyb tovaru a voči tretím krajinám členské krajiny uplatňujú spoločnú colnú politiku. [20]

Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle www.bafa.de ). plní v Nemeckej spolkovej republike úlohu ochrany rôznych odvetví domáceho priemyslu pred nekontrolovaným pohybom priemyselných tovarov z tretích krajín. Predmetný úrad vydáva povolenia na dovoz, ako aj dokumenty

o kontrole pôvodu tovaru z tretích krajín. Ťažiskovými oblasťami vydávania povolení na dovoz z tretích krajín sú predovšetkým textilné výrobky, topánky, keramika, porcelán, železo a oceľ. Zoznam výrobkov podliehajúcich kontrole je možné nájsť na internetovej stránke úradu. V oblasti potravinárskych a poľnohospodárskych komodít je kontrolným úradom Spolkový úrad pre poľnohospodárstvo a výživu (Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung www.ble.de )

Nemecký zahraničný obchod je upravený nariadeniami Európskej únie, Zákonom

1. o zahraničnom obchode (Außenwirtschaftsgesetz AWG), nariadením k aplikácii zákona

2. o zahraničnom obchode (Außenwirtschaftsverordnung-AWV). V rámci jednotného trhu EÚ sa vnútorný pohyb tovaru zjednodušil a na hraniciach neprebieha daňová colná hraničná kontrola.

Tovary sa vyvážajú bez vyrubenia dane z pridanej hodnoty v krajine vývozu, ale daňovou sadzbou v krajine určenia. Na tieto účely boli podnikateľským subjektom pridelené daňové identifikačné čísla (Ust-IdNr.) a firmy sú povinné zasielať hlásenia (Zusammenfassende Meldungen – ZM). Bližšie informácie o uplatňovaní DPH poskytne

v NSR príslušný daňový úrad (Finanzamt) alebo Ústredný spolkový daňový úrad www.bzst.de. Colnou problematikou sa v NSR zaoberá Spolková správa ciel (Bundeszollverwaltung) a na internetovej stránke www.zoll.de je možné nájsť aktuálne otázky ohľadne colnej politiky. S otázkami týkajúcimi sa refundácie DPH a registrácie DPH pre zahraničných podnikateľov je možné obrátiť sa na Ústredný spolkový daňový úrad www.bzst.bund.de. Príslušné zákonné normy, nariadenia, štandardy je možné nájsť na stránke : http://bundesrecht.juris.de

Súčasná situácia

Slovensko, ako malá otvorená ekonomika, priamo závislá na hospodárskom vývoji v iných krajinách, sa zákonite nemôže vyhnúť dopadom globálnej hospodárskej krízy. Tak ako sa budú vyvíjať rozhodujúce európske ekonomiky, najmä nemecká ekonomika (ako náš najvýznamnejší obchodný partner), tak sa bude v najbližšom období vyvíjať aj hospodárske situácia na Slovensku.

Ekonomika SR klesla reálne v prvom štvrťroku 2009 o 5,6 %, čo predstavuje výrazný prepad oproti prvému štvrťroku 2008 (rast 9,3 %) a aj celému roku 2008 (rast 6,4 %). Vývoj odráža vplyv hospodárskej krízy, ktorá priniesla značné oslabenie zahraničného dopytu, čo spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského exportu, produkčnej stránky, trhu práce a celkového domáceho dopytu. Ekonomický vývoj sa nachádza hlboko pod svojou potenciálnou úrovňou, pričom však aj potenciálny rast zaznamenal spomalenie.

Podľa dopytovej štruktúry ekonomiky ťahal nadol domáci aj zahraničný dopyt. Reálne klesla každá zložka HDP okrem konečnej spotreby vlády (rast o 1,2 %). Konečná spotreba domácností klesla o 1,2 %, čo bolo spôsobené zhoršením podmienok na trhu práce ako aj poklesom spotrebiteľskej dôvery. Tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 4,1 %. Vývoz a dovoz tovarov a služieb klesol približne rovnakým tempom, 24,3 % a 22,6 %, čo je výrazný rozdiel oproti dvojciferným rastom z prvého kvartálu 2008. Obchodná bilancia (v bežných cenách) bola záporná, a nižšia ako v 1. štvrťroku 2008.

Zhľadiska odvetvovej štruktúry najviac k poklesu HDP v 1. štvrťroku 2009 prispeli exportne orientované odvetvia, ktoré doteraz tradične generovali vysoký rast. Ide predovšetkým o výrobu strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov. Kompozitný indikátor rastu tržieb vo vybraných odvetviach (VO), ku ktorému z veľkej časti prispieva výroba dopravných prostriedkov a veľkoobchod, rovnako vykazuje prepad.

Zhoršovanie vývoja reálnej ekonomiky a prepad zahraničného dopytu sa s časovým posunom začal prejavovať aj na slovenskom trhu práce. Hospodárstvo v prvom kvartáli 2009 stratilo rovnaký počet pracovných miest, ako bol vytvorený za predošlé štyri kvartály. Podľa metodiky ESA95 (Európsky účtovný systém) klesla zamestnanosť v prvom kvartáli 2009 medziročne o 0,4 % a podľa VZPS (Výberové zisťovanie pracovných síl)

1. o 0,1 %. K celkovému poklesu zamestnanosti najviac prispel pokles zamestnanosti v súkromnom sektore. Zvýšil sa počet podnikateľov bez zamestnancov a klesá aj počet zamestnancov vo verejnom sektore. Podľa metodiky VZPS vzrástol počet nezamestnaných v prvom kvartáli 2009 a medziročne sa zvýšil o 500 osôb. Miera nezamestnanosti zostala v porovnaní s prvým kvartálom 2008 nezmenená na úrovni 10,5%. Negatívny trend na trhu práce pokračoval aj v druhom kvartáli 2009, pričom miera disponibilnej evidovanej nezamestnanosti naďalej rástla a ďalej sa prehĺbil celkový pokles zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve vzrástla v 1. kvartáli medziročne

2. o 4,7 % a dosiahla úroveň 710, 45 Eur. Medziročný rast reálnej mzdy dosiahol hodnotu

1,6 % a presiahol rast produktivity práce -5,3 %, čo však bolo do určitej miery ovplyvnené vývojom miezd vo verejnej správe (nominálny rast 11 %).

Pokles dopytu našich najvýznamnejších obchodných partnerov sa musel nevyhnutne odraziť na vývoji zahraničného obchodu. Zníženie objemu exportu tovarov bolo zaznamenané už v poslednom štvrťroku 2008. Kým za prvý polrok 2008 dosiahol nominálny export medziročný rast na úrovni 13,5 %, v druhej polovici roka 2008 to bol pokles medziročne o 2,8 % a za prvých 5 mesiacov tohto roka zaznamenal export pokles na úrovni 28,5 %. Najvýraznejšie prepady zaznamenala oblasť automobilového a hutníckeho priemyslu. Na údajoch sa naplno prejavil aj dvojtýždenný výpadok výroby v januári 2009 spôsobený plynovou krízou. Saldo obchodnej bilancie bolo po prvých piatich mesiacoch roku 2009 aktívne vo výške 387 mil. Eur, čo bolo spôsobené rýchlejším poklesom dovozov v porovnaní s vývozmi.

Za zlepšením salda bol nižší dovoz priemyselných dodávok a príslušenstva dopravných zariadení, čo môže indikovaťďalší negatívny vývoj na strane vývozu.

V prvom štvrťroku 2009 prišlo k medziročnému zhoršeniu salda bežného účtu platobnej bilancie o 145,9 mil. eur, pričom dosiahnutý deficit bol vo výške 576,4 mil. eur. Zhoršenie salda bolo spôsobené predovšetkým negatívnym vývojom na strane bilancie služieb.

Zavedenie „šrotovného“ (najmä v Nemecku, Francúzsku a Taliansku) pomohlo čiastočne zmierniť nepriaznivú situáciu v automobilovom priemysle vďaka vysokej previazanosti slovenskej výroby s externými trhmi. „Šrotovné“ v európskych krajinách pomohlo opätovne naštartovať plynulú výrobu u dvoch z troch najvýznamnejších producentov automobilového priemyslu na Slovensku, pričom pozitívny efekt bol dosiahnutý najmä u jednotlivých subdodávateľov.

Možno konštatovať, že napriek kvantitatívnemu poklesu hodnoty vývozu má krízové obdobie paradoxne pozitívny vplyv na konkurenčnú schopnosť tých tovarov, ktoré na trhu ostali, nakoľko podiel tovarov konkurujúcich kvalitou stúpol v prvom štvrťroku 2009 oproti zrovnateľnému obdobiu 2006 z 33,6 % na 42,6 %, čo je pomerne výrazný rozdiel. Ide o tovary konkurujúce kvalitou, u ktorých je hodnota vývozu vyššia ako hodnota dovozu a jednotková cena vývozu väčšia ako jednotková cena dovozu. Na druhej strane je badateľný pokles v segmente konkurencie cenou (hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu a jednotková cena vývozu je menšia ako jednotková cena dovozu).

Prijaté opatrenia

Z proexportne orientovaného charakteru slovenskej ekonomiky vyplýva, že slovenská vláda má iba obmedzené možnosti na ovplyvnenie súčasnej hospodárskej situácie a celkové oživenie ekonomiky je výrazne determinované zlepšením situácie na rozhodujúcich externých trhoch. Napriek tomuto faktu vláda SR prijala a realizovala opatrenia, ktoré sú zamerané na okamžité zvýšenie agregátneho dopytu a tým aj na oživenie spotreby a výroby. K takýmto opatreniam patrí najmä zrýchlenie čerpania fondov EÚ a realizácia veľkých investičných zámerov (PPP projekty). Vplyv týchto opatrení je uvedený v Programe stability Slovenska na roky 2008 až 2012.

Druhov významnou skupinou realizovaných opatrení sú opatrenia, ktoré sa v priebehu roku 2009 už realizovali a ich cieľom bolo najmä zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie agregátneho dopytu. Do tejto skupiny možno zaradiť opatrenia akými je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane u dane z príjmov fyzických osôb a zvýšenie zamestnaneckej prémie, úprava vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku pri dani z príjmov, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH ako aj pozitívne zmeny v podnikateľskom prostredí (opatrenia 41 až 44).

Zhľadiska podnikateľského prostredia, najmä z hľadiska prístupu podnikateľov k disponibilným finančným zdrojom sú najvýznamnejšie opatrenia zamerané na zvýšenie základného imania oboch, štátom vlastnených bánk. Efekty z týchto opatrení sa však premietnu až po určitom čase a preto nie je možné ich efektívnosť hodnotiť už v súčasnosti.

Zvýšenie základného imania SZRB (Slovenská záručná a rozvojová banka), a.s. umožní v roku 2009 poskytnúť záruky až do výšky 332 mil. Eur (10 mld. Sk). Od začiatku roka 2009 do 31. 5. 2009 boli zárukami SZRB v počte 372 zagarantované nové úvery v celkovej výške cca 80 mil. Eur (2,4 mld. Sk) poskytnuté komerčnými bankami malým a stredným podnikateľom, pričom takmer 50 % z tohto objemu predstavujú rýchle záruky.

Čo sa týka úverových aktivít, v priebehu prvých piatich mesiacov roku 2009 bolo zatiaľ poskytnutých 377 nových úverov v objeme 55 mil. Eur (1,65 mld. Sk) pre malých a stredných podnikateľov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku došlo v roku 2009 k nárastu objemu úverov takmer o 20 %. Priemerná výška úveru je okolo 140 tis. eur, čo potvrdzuje skutočnosť, že SZRB, a. s. podporuje menších podnikateľov – živnostníkov a malé spoločnosti. Z pohľadu obchodných aktivít sa bude SZRB, a.s. orientovať na podporu a rozvoj podnikateľských aktivít klientov všetkých oblastí hospodárstva (výrobná sféra, služby a cestovný ruch, poľnohospodárstvo, samospráva miest a obcí).

Navýšené prostriedky budú v budúcom období využívané najmä na poskytovanie nových špecializovaných „protikrízových“ produktov – tzv. rýchle záruky a v rámci existujúcich produktov na poskytovanie úverov (napr. produkty: priame úvery, poľnoúvery, úver Pôda, úver na obnovu bytového fondu pre spoločenstvo vlastníkov bytov, úver na obnovu bytového fondu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom bytového fondu, priame úvery obciam, úvery na projekty financované zo štrukturálnych fondov, úvery na podporu regionálneho operačného plánu, MIKROúver, podnikateľka, úver podnikanie mladých) a na poskytovanie štandardných záruk (bankové záruky za úvery – záruky všeobecne, bankové záruky za úvery pre spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom).

SZRB ešte v decembri 2008 požiadala EIB (Európsku Investičnú banku) o úverovú linku EIB Global Loans vo výške 30 – 50 mil. eur. EIB žiadosť schválila 22. 4. 2009 vo výške 50 mil. eur. V súčasnosti sa pripravuje návrh úverovej dokumentácie. Zdroje z tejto linky sú určené na financovanie projektov malého a stredného podnikania (MSP), ktoré spĺňajú definíciu MSP podľa pravidiel EÚ, s dôrazom na financovanie priemyslu a sektoru služieb.

Posilnením fondov EXIMBANKY SR sa vytvorila dostatočná kapacita pre zabezpečenie zvýšeného dopytu jej klientov (exportérov) ale aj klientov komerčných bánk, ktorí pri svojich exportných kontraktoch financovaných komerčnými bankami požadujú vyššiu mieru zabezpečovacích nástrojov.

Zvýšená kapacita poistných fondov a záručných fondov bude využitá vo veľkej miere na proexportné projekty slovenských výrobcov s veľkým dosahom na zamestnanosť v regiónoch a na zmierňovanie poklesu tempa tvorby hrubého domáceho exportu podporou exportu. Značná časť fondov bude použitá aj na projekty pre malých a stredných podnikateľov (MSP), pričom pri financovaní MSP formou priamych zmenkových úverov a odkúpenia pohľadávok sa budú aktívne využívať záručné schémy a poisťovanie.

Prostriedky získané zo samotného výsledného zvýšenia základného imania (11,4 mil. eur) budú použité na financovanie klientov prostredníctvom úverových produktov (priame financovanie, refinancovanie a spolufinancovanie vývozných úverov).

Prevažná časť vládou SR prijatých protikrízových opatrení nemá dopad na rozpočet verejnej správy, nakoľko na ich plnenie nie sú potrebné finančné zdroje a na opatrenia, na ktoré finančné zdroje boli vyčlenené ide z pohľadu metodiky ESA 95 (Európsky účtovný systém) o finančné operácie, alebo sú to opatrenia financované z fondu EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj), BIDSF (Medzinárodný fond na podporu odstavenia jadrovej elektrárne V1 Bohunice), resp. sú financované v rámci konkrétnych schválených výdavkových titulov kapitol štátneho rozpočtu.

Medzi významné opatrenia mimo sociálnej oblasti s vplyvom na saldo verejnej správy

v metodike ESA 95 patria opatrenia číslo 41 až 44 (najmä zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zvýšenie zamestnaneckej prémie, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH) a poskytnutie dotácie na nákup nového automobilu za podmienky likvidácie starého vozidla (tzv. šrotovné). . Na plnenie mikro-opatrení bolo schválených 26,1 mil. EUR. Nízka úroveňčerpania pridelených zdrojov je spôsobená zdĺhavou administratívnou prípravou realizácie jednotlivých programov, čo bolo spôsobené najmä potrebou zosúladenia existujúcich pravidiel poskytovania štátnej pomoci s pravidlami EÚ. Výrazné zlepšenie čerpania očakávame v treťom a najmä vo štvrtom štvrťroku 2009. [26]

Celonárodná výroba

S postupným uvoľnením na medzinárodných finančných trhoch, zlepšením očakávaní a podporená objemnými peňažnými a fiškálnymi impulzmi nemecká ekonomika koncom roku 2009 opäť nadobudla miernu stabilitu. Pre rok 2010 sa z dnešného pohľadu napriek ľahkému oživeniu v priebehu roka črtá nemenne nízka hospodárska aktivita.

Trh práce

Trh práce zatiaľ iba mierne reaguje na markantné obmedzenie aktivít celého hospodárstva. Smerodatným tu je fakt, že dôsledkom skrátenia pracovného času bolo vo veľkej miere prispôsobenie pracovného nasadenia klesajúcej výrobe. V nasledujúcich kvartáloch však treba počítať so zvýšenou redukciou pracovných miest. Nezamestnanosť sa môže do polovice roku 2010 zvýšiť o 1 milión -na 4,4 milióna. Zodpovedalo by to miere nezamestnanosti 10,5 percenta.

Vývoj cien

Rast spotrebných cien z minulého roku v nasledujúcich mesiacoch prechodne zaznamená negatívny vývoj. Strednodobý trend vývoja cien však predbežne zostane v kladných hodnotách. Úroveň cien v roku 2010 sa môže zvýšiť o 0,5 %.

Príloha č. 1. : Zoznam základných tovarových skupín klasifikácie SITC

0 -Potraviny a živé zvieratá

00 -Živé zvieratá okrem zvierat divízie 03

01 -Mäso a mäsové prípravky

02 -Mliečne výrobky a vajcia vtákov

03 -Ryby (nie z morských cicavcov), kôrovce, mäkkýše a vodné bezstavovce, a prípravky z neho

04 -Obilniny a obilné prípravky

05 -zelenina a ovocie

06 -Cukry, cukor a med prípravky

07 -Káva, čaj, kakao, korenie a výrobky z nich

08 -krmivá pre zvieratá

09 -Rôzne jedlé výrobky a prípravky

1 -Nápoje a tabak

11 -Nápoje

12 -Tabak a tabakové výrobky

2 -Surové materiály, nepožívateľné, s výnimkou palív

21 – Koža a kožušiny

22 – Olejové semená a olejnaté plody

23 -Surový kaučuk (vrátane umelých a zhodnotených)

24 – Korok a drevo

25 – Drvina a papierový odpad

26 -Textilné vlákna (okrem vlny a česanej vlny) a ich odpadov (ktoré nie sú vyrábané s priadze alebo tkaniny)

27 -Surová hnojivá, iné ako tie z divízie 56, a surové nerasty (okrem uhlia, ropy a drahých kameňov)

28 – kovové rudy a šrot

29 -Surové živočíšne a rastlinné materiály

3 -Minerálne palivá, mazivá a príbuzné materiály

32 -uhlie, koks a brikety

33 -Ropa, ropné výrobky a príbuzné materiály 34 -Plyn, prírodný aj vyrobený

35 -Elektrický prúd

4 -Živočíšne a rastlinné oleje, tuky a vosky

41 -Živočíšne oleje a tuky

42 -Pevné rastlinné tuky a oleje

43 -Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, spracované, vosky živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, nejedlé zmesi alebo prípravky živočíšnych alebo rastlinných tukov alebo olejov

5 -Chemikálie a príbuzné výrobky

51 -Organické chemikálie

52 -anorganické chemikálie

53 -Farbenie, opaľovanie a farbenie materiálov

54 -Liečivé a farmaceutické výrobky

55 -Silice a živice a parfumované materiály, WC. leštiace a čistiace prípravky

56 -Hnojivá (iné ako skupina 272)

57 -plasty v primárnych formách

58 -plasty v nie primárnych formách

59 -Chemické materiály a výrobky

6 – Vyrábané výrobky triedené hlavne podľa materiálu

61 -Koža, kožené výrobky, a upravené kožušiny

62 -Gumové výrobky

63 -Korok a drevo (okrem nábytku)

64 -Papier, lepenka a výrobky z papiera alebo lepenky

65 -Textilná priadza, tkaniny, hotové výrobky, in a súvisiace výrobky

66 -Nekovové minerálne výrobky

67 -Železo a oceľ